František Švantner

                    i.        Životopis a tvorba


          „Básnik živelných síl v človeku“


          učiteľ; externý referent MS


          zomrel na následky mozgového nádoru v Prahe


          vedome hľadá v človeku to živelné -všíma si ho v neprirodzených situáciách -až afektoch a duš. stavoch -hrôza, strach, predstava smrti; a naopak – i vášnivé až prisatie sa k životu


          Novely– zhrnuté poviedky a prvotiny


          Malka zbierka próz s rúškom tajomnosti, hrôzy, napätia, smrti, ale i fantázie a osudovosti


          Život bez konca -už nie naturistické dielo -udalosti od rozpadu RU až po vznik ČSR

                  ii.        Malka


          Príbeh mladého dievčaťa, do kt sa zaľúbi valach a chce sa s ňou oženiť. Ona je sirota, má len 17, tak sa chce najskôr poradiť s bratom. Valach sa stane svedkom rozhovoru Malky s istým Šajbanom. Bez overenia začne žiarliť (prejavuje vášne). Z rozhovoru zistí, že Šajban uteká pred žandármi. V snahe odstrániť soka, udá ho policajtom. Až neskôr sa dozvedá, že je to Malkin brat. Aby to odčinil, on sám uteká do hôr, aby ich zmiatol. Nakoniec nachádza Malku mŕtvu…


          nejasný koniec -je na čitateľovi si ho domyslieť čo sa stalo -všetko ostáva zahalené


          boj medzi láskou a nenávisťou; symbióza človeka a prírody


          vášnivé erotické vnímanie prírody -silná láska horala k Malke


          dialóg človeka a prírody


          rozpor sveta „tam dole“ a sveta horských masívov „tam hore“

                iii.        Nevesta hôľ


          Libor sa po 10 rokoch vracia do rodiska, kde slúži ako horár. Teší sa tomu, lebo miluje prírodu. Ťahá ho tam aj milá, priateľka z minulosti -Zuna. Hneď po príchode sa však o Zune dozvie veci, ktoré ho rozrušia. Nedokáže sa ovládať. Riešenie vidí v alkohole a pije. Spamätá sa a odchádza do hôr, zanechávajúc reálny svet. (v horách však treba rátať so všetkým -pokušiteľmi, zlými duchmi…)Tu nachádza sokov. Vlčí muž z Kotliska, Divá ľalia, ktorá však sokom prestáva byť, keď sa mení na Zunu, tajomní jazdci, Praduch…Keď vstupuje do hôr, musí sa prispôsobiť. Čoraz viac sa mu sníva o Zune a ona sa mu čoraz viac stráca. Ako reálna bytosť nemá na poloreálnu nárok. Sokom je mu i krčmár Weinhold a uhliar Tavo. Bojuje. Jeho sokom sa stáva sama príroda v podobe búrky, vetra, prírodných úkazov. Akoby sa stavala na stranu Zuny. Stretá sa i s On, pravládcom. Prehráva a zisťuje, že Zuna mu nikdy nepatrila „Hole ju vychovali, a tak sa stala aj ich nevestou“ Prehrá, vráti sa „dolu“. Neplnil si povinnosti, a tak mu zhorela horáreň i s koňom.


          postavy
           –       reálne: Weinhold, Libor


          poloreálne: Zuna, Tavo (sú to reálne postavy- ale vo víziách sa menia na iné tvory)


          fantastické: Vlčí muž (vlk), On (diabol; predok prírody), zbeh (kvet; tajomný muž)


          hľadanie soka v láske a prekonávanie s tým spojených prekážok


          netypická novela -mýticko-baladická rozprávka


          výrazné lyrické pasáže; ja- rozprávanie, prevládajú dialogizované monológy a monológy; dialóg je v úzadí


          bohaté básnické prostriedky -dominuje personifikácia, pretože „všetko zo živej prírody môže rozprávať, byť živým“


          tajomno z neskutočného sveta -tragickosť/smrť


          protiváha tragizmu z vojny


          sen, vízia, rozprávkové premeny na zvieratá, veci a naopak; fantázia

                  iv.        Vzťah k téze


          „Čo sa javí ľuďom zdola ako tragédia, môže byť v prostredí veľhôr aj niečím bezvýznamným.“


          ak sa naruší to, čo je pre človeka prirodzené (naivita, spätosť s prírodou), odvracia sa od života vôbec


          mýtus života a prírody


          príroda zastupuje medziľudské vzťahy „Chce to byť únikom z toho života nedokonalého a pokriveného človekom do sveta/života dokonalejšieho, i keď len vysneného“


          Libor – neobstojí ani na jednom mieste -nepokojná duša


          „vy dolu nikdy nepochopíte ako mocné je opojenie z výšok“ -miluje prírodu- znamená pre neho veľa


          spomína na Zunu- opája sa jej vôňou, krásou -nevie sa vyrovnať s klebetami o Zune (Tavo mu však povie, že je čistá ako ľalia) „Láska má takú hodnotu, akú jej my dávame.“ -chce duševnú lásku


          prichádza do Prietržín za horára


          nachádza sokov -čím viac dáva Zune voľnosť, tým viac sa mu vzďaľuje


          boj so sokmi = boj so sebou samým


          svet dole ani svet hore ho neuspokojuje -nezbavil sa sokov, nenachádza pokoj ani v prírode


          po vyhorení domu a koňa Eguša zistí, že riešenie je iba tam hore


          znova sa vrátil do Kotliska -je tu On -prestávajú platiť prírodné zákony -prepiaty boj


          chce riešiť situáciu (páli Zbehove šaty, zabíja vlka…nič to však nerieši) -začína šalieť


          po príchode do Kotliska zistí, že Zuna má svadobnú noc- patrí len a len prírode


          Tavo -bizarná postava so zvláštnym výzorom -je hrôzostrašný


          dokáže sa premieňať a prevteľovať, vyvoláva duchov, s ktorými sa háda


          bol kuchárom, felčiarom, uhliarom, ohliadačom mŕtvol


          symbol zlosti a hrubosti


          vidí Zunu čistú a krásnu, vzápätí sa však vyhlasuje za jej milenca, potom je zas ľahostajný


          príroda -rapsódia slovenských veľhôr


          víťazí nad človekom


          zobrazená v reálnych i nereálnych bizarných postavách


          sama určuje osud a nikto do toho nezasahuje -ona charakterizuje postavy


          nevíťazí dobro, alebo zlo, ale príroda


          Prietržiny -svet dolu a Kotlisko, Vlčie jamy, Veľký zvon -svet hore


          znaky naturalizmu -redukcia sujetu -kratší epický útvar


          výnimočné postavy v atypických neobvyklých situáciách -Zuna


          lyrizácia jazykového prejavu


          regionalizmus; príroda je dejotvorný činiteľ; rozprávkovosť


          rozpor medzi snom a skutočnosťou


          stiera sa hranica medzi rečou autorskou a rečou postáv